Mestská časť Košice Sídlisko KVP

Mestská časť Košice Sídlisko KVP
Dnes je piatok, 20.09.2019RSSFacebook
Vyhľadávanie

Jozef Kollár

Narodil sa v juhozápadnej časti Prešovského okresu. Osemročné gymnaziálne štúdium ukončil s maturitou v Prešove. Chcel študovať filozofiu na Filozofickej fakulte v Bratislave, ale ono bolo určené pre vybrané politické kádre a pre politológov. Rozhodol sa preto pre štúdium medicíny. Po troch rokoch štúdia na Lekárskej fakulte v Bratislave bol administratívnym rozhodnutím ministerstva preložený na štúdium práve zriadenej Lekárskej fakulty v Košiciach.

Za lekára promoval po šesť ročnom štúdiu na Lekárskych fakultách. Vábila ho vedecká kariéra. Na ňu musel čakať dvanásť rokov. Pre miestenkový poradovník plátal voľné miesta pre lekársku prax. Až v roku 1967 bol konkurzom prijatý na 1. Internú kliniku, fakultné pracovisko. Vykonával pedagogickú prax, v rámci ktorej viedol aj stáže zahraničných poslucháčov medicíny z Minska, Moskvy, zo Švédska, Fínska a z Arabských krajín.

Z pozície vedeckého zamerania začal skúmať následné deštrukčné zmeny na srdci po pití veľkých dávok alkoholu. Po vzore zahraničných vedátoroch prvý popísal a diagnostikoval na Slovensku alkoholické srdce (etanolickú – toxickú kardiomyopatiu). Choroba vo finálnych štádiách pre deštrukciu napínacích vlákien sa prejavuje úpornou dýchavičnosťou, nepravidelným srdcovým rytmom a pacient zomiera na zlyhanie srdca. Na Slovensku prvý popísal a diagnostikoval kongestívnu srdcovú slabosť zapríčinenú tvorbou protilátok proti srdcovému svalu.

Mimo klinického zamerania skúmal vplyv alkoholu na silu svalových vlákien srdca skrz ním zavedenú polykardiografickú vyšetrovaciu metódu. Skúmal vplyv bežných množstiev alkoholu, aj dvoch gramov na kilogram telesnej hmotnosti na metabolizmus tukov a na plazmatický koagulačný (zrážavosť krvi) systém.

Medzi prvými vo svete popísal príčiny náhlej smrti po vypití smrteľného množstva 50% alkoholu (4 gramy a viac na kg) u psov. Ich náhly úhyn zapríčinili závažné elektro-kardiografické zmeny, nezlučiteľné so životom. V 50% koncentrácii spôsobuje odlúpnutie sliznice vo forme vaku. Alkohol aj v malom množstve (pol gramu na kg) spôsobuje metabolickú acidózu, ktorá priťažuje obzvlášť cukrovkárom. Echo o publikovaných výsledkoch v Slovenských a Českých časopisoch doletelo až do USA. V roku 1976 dostal ponuku publikovať experimentálne výsledky v tamojších vedeckých časopisoch, v niekoľko tisícovom náklade. Súčasne mal byť predstavený svetovej vedeckej verejnosti skrz Who is who in the World. Obe ponuky boli zo strany školy zamietnuté.

V rokoch 1969-1970 získal štipendium Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na  polročné štúdium bioštatistky a epidemického výskytu rizikových faktorov nedokrvenosti srdca na prestížnej Univerzite v Londýne. Toto štúdium zmenilo jeho ďalšie vedecké smerovanie do budúcnosti.

V rámci tohto zamerania nepotvrdil, aby vidiecka oblasť vzdialená civilizačným vplyvom bola chránená od výskytu rizikových faktorov ischemickej choroby srdca v porovnaní s mestskou populáciou. Zistil, že vysoký tlak krvi zvyšuje aj pitie minerálnych vôd s vysokým obsahom sodíka. V rámci jedenásť ročného slnečného cyklu sa srdcové infarkty vyskytujú častejšie v jeho aktívnom období. Najvyššia úmrtnosť na srdcové infarkty začína stúpať od nedele večera a vzostup výskytu končí vo štvrtok večer. Pitie dvoch šálok čiernej kávy nezvyšuje krvný tlak, takže neprovokuje infarkty myokardu, ale vypitie šesť šálok už ho ovplyvní a navádza pocit búšenia srdca a schvátenia. Osem a viac šálok denne tlak zvyšuje a už pôsobí toxicky. Vyfajčenie čo i len jednej jedinej cigarety už v siedmej minúte významne zvyšuje koncentráciu fosfolipidov v ľudskom sére. Sú to lipidy, ktoré sú súčasťou bunkových membrán, to značí, že dochádza k ich zvýšenému rozpadu. Koncentrácia adrenalínu a noradrenalínu stúpa u bojových pilotoch pred štartom, ale ešte výraznejšie po 35-minút trvajúcom lete, čo možno považovať za paradox. U ligových hokejistov sú pomery rovnaké. Zapríčinil infarkty srdca, aby skúmal poruchy srdcového rytmu, vyplavovanie enzýmov a hormónov pri takýchto chorobných stavoch.

Vypracoval niekoľko počítačových programov pre vyhodnotenie rizikových faktorov nedokrvenosti srdca i na jej diagnostiku. K zavadzaniu počítačov do medicínskej praxe ho inšpiroval zahraničný študijný pobyt v Londýne, kde s počítačmi pracovali už pred 60 rokmi.

Napísal dvanásť monografií, tri z nich boli ocenené prestížnou medzinárodnou cenou s finančnou dotáciou, pričom jedna z nich bola ocenená cenou Slovenského literárneho fondu. Prednášal vyše päťsto odborných prednášok, z toho v rokoch 1992-2012  v zahraničí 44, teda v čase dôchodcovskom. Publikoval vyše 280 vedeckých článkov, citačný ohlas jeho prác bol zaznamenaný 224-ráz.

Bohatá výskumná prax neunikla Americkej biografickej spoločnosti, ktorá v roku 2007 ho zatriedila medzi dve tisícky vynikajúcich osobností sveta ako „Great mind of the World.“a zapísala ho do ňou vydávanej Encyklopedie. V roku 2011 udelila zlatú medailu z príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea. Zlaté, strieborné, a bronzové medaile mu udelili viaceré pracoviská a univerzity v zahraničí. Zlatou medailou ho poctila aj Slovenská lekárska spoločnosť a bronzovou Karlová Univerzita. Je čestným členom viacerých zahraničných vedeckých spoločnosti, aj členom Akadémie vied v New Yorku.

Fotogaléria

Kontakt

Miestny úrad mestskej časti
Košice-Sídlisko KVP
Trieda KVP 1
040 23 Košice

Telefón: 055 / 789 06 10
Fax:        055 / 789 06 33
Mobil:     0948 780 224