Osobnosti

JURAJ BARLA

Narodil sa 23.4.1953 v Košiciach ako desiate dieťa. Popri štúdiách v Košiciach sa venoval tancu. Po vojenskej službe v roku 1974 sa oženil s manželkou Emíliou, s ktorou majú dve dcéry Adrianu a Janu. Prešiel rôznymi zamestnaniami. Od roku 1992 sa stal živnostníkom, v čom pokračuje doposiaľ.

Čítať viac

V priestoroch obchodného centra na Cottbuskej 36 v Košiciach na sídlisku KVP zriadil Súkromné etnografické múzeum „HUMNO“. Za svoju zbierku a činnosť v oblasti ľudovej kultúry mu bol 11.06.2008 Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, sekciou kultúrneho dedičstva udelený štatút múzea. Od 1.1.2009 bolo “Humno” zaradené do zväzu múzeí Slovenskej republiky. Múzeum je nezisková organizácia.

Odborné zameranie a špecializácia múzea:

Výrobné techniky a technológie
Spôsoby obživy a stravovania
Spôsoby bývania
Odevná kultúra (kroje)
Ľudová výtvarná kultúra Slovákov

Iné aktivity:

Publikačná a zberateľská činnosť
Organizovanie folklórnych stretnutí, škola ľudového tanca a iné
Organizovanie kurzov kreslenia slovenského ornamentu, zachovávanie odkazu Š.L. Kostelničáka

V roku 2011 navštívilo múzeum bezplatne viac ako 6331 osôb, z toho 557 žiakov základných a stredných škôl.
V múzeu natáčala Slovenská televízia niekoľko krát reláciu „Kapura“, taktiež v ňom TV Markíza nakrúcala reláciu „Bez servítky“, viacero televíznych záznamov z podujatí múzea bolo natočených aj TV NAŠA a ďalšími regionálnymi televíziami.

Juraj Barla je milovníkom folklóru a veľkým zachovávateľom ľudových tradícií slovenského národa a tradičnej slovenskej kuchyne.

Poďakovanie - MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ ŠENKVICE

Jaroslav Merc

Jaroslav Merc, narodený 4.1.1995 v Košiciach, býva na KVP od roku 2007. Študuje na Osemročnom gymnáziu Trebišovská 12 v Košiciach. Od malička sa venuje astronómii a ako 14 ročný sa stal členom Slovenského zväzu astronómov amatérov, popri tom je členom Klubu astronómov Pallas a členom Sekcie ochrany pred svetelným znečistením SAS pri SAV.

Čítať viac: Venuje sa viacerým astronomickým projektom. Medzi tie najvýznamnejšie patrí projekt Hodina Zeme (http://hodinazeme.svetelneznecistenie.sk), kde je odborným garantom a koordinátorom pre Slovensko. Ide o celosvetový projekt (136 štátov) zameraný na klimatické zmeny, globálne otepľovanie a čiastočne aj svetelné znečistenie. Je jediným organizátorom tohto projektu v Slovenskej republike a venuje sa celej jeho organizácii - od prípravy webovej stránky, informačných materiálov až po komunikáciu so starostami a primátormi miest, s manažérmi firiem, hotelov a v neposlednom rade aj s médiami.

Svetelné znečistenie je problematika, ktorej sa venuje už dlhšie v rámci Sekcie ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, ktorej je členom. V súvislosti so svetelným znečistením koordinuje ešte jeden medzinárodný projekt - GLOBE at Night (http://globeatnight.svetelneznecistenie.sk).

Je členom riešiteľského kolektívu a lektorom popularizačného projektu S ďalekohľadom na cestách (http://dalekohladnacestach.sk), ktorého hlavným cieľom je vzbudiť záujem mládeže o astronómiu a vedu všeobecne.Podujatia pozostávajú vždy z odbornej prednášky, krátkej súťaže a pozorovania nočnej oblohy ďalekohľadmi. Úspešne absolvovali už takmer 90 takýchto podujatí pre cca 6000 účastníkov.

Je organizátorom súťaže Expedice Mars (http://expedicemars.eu) pre deti so záujmom o astronómiu a kozmonautiku. Ako veliteľ slovenskej posádky sa stará o jej priebeh a organizáciu na Slovensku. Súťaž je medzinárodná, česko-slovenská a pre tých najlepších je hlavnou výhrou týždenný pobyt v Belgicku v Európskom vesmírnom centre v Transinne, kde prejdú kozmonautickým výcvikom na trenažéroch a vyvrcholením je misia v makete raketoplánu v skutočnej veľkosti. Vlastní dva certifikáty o absolvovaní astrononautického výcviku.

Angažuje sa aj vo vedeckých projektoch - napríklad pri pozorovaní "samovražedných" komét pri Slnku pomocou vesmírnej sondy SOHO vypustenej americkou vesmírnou agentúrou NASA. Okrem toho je členom projektu Zooniverse, v rámci ktorého pracuje na viacerých podprojektoch - napríklad zameraných na objavovanie malých objektov v Slnečnej sústave, monitorovanie a katalogizovanie galaxií pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu alebo na mapovanie povrchu Mesiaca. Medzi tie najvýznamnejšie patrí podprojekt PlanetHunters, ktorý sa zameriava na analyzovanie svetelných kriviek hviezd, získaných vesmírnou sondou Kepler a objavovanie potencionálnych extrasolárnych planét (planét mimo slnečnej sústavy) pri týchto hviezdach. Má na konte zatiaľ 1511 analýz kriviek hviezd.

V celoslovenskej súťaži EXPERT geniality show získal 2. miesto v kategórii Astronómia, 11. miesto v kategórii Bity a bajty. Celkovo skončil na Slovensku desiaty.

Po maturite chce študovať astrofyziku na PF UPJŠ v Košiciach. Naďalej sa však chce venovať práci s mládežou.

Miroslav Líška

Narodil sa 19. februára 1985 v Košiciach. Keď mal 6 mesiacov, rodičia získali byt na novovznikajúcom sídlisku KVP na Čordákovej ulici. Základnú školu absolvoval na Čordákovej ulici a po skončení obchodnej akadémie sa rozhodol študovať teológiu a stať sa katolíckym kňazom.

Čítať viac: Teologické štúdiá absolvoval v rokoch 2004 – 2011 kedy úspešne ukončil magisterský stupeň.

18. júna 2010 prijal diakonské svätenie z rúk arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča a diakonskú prax vykonával vo farnosti Sabinov.

18. júna 2011 prijal kňazské svätenie z rúk arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera.
Zvykom novokňazov je sláviť prvú svätú omšu na území rodnej farnosti, čo je v prípade Miroslava Líšku Farnosť Božieho milosrdenstva v Košiciach – KVP. Primičnú svätú omšu slávil teda v kostole Božieho milosrdenstva 25. júna 2011. Bola to prvá takáto slávnosť v histórii nielen farnosti ale aj celej mestskej časti.
Katolícki kňazi sú umiestňovaní podľa rozhodnutia diecézneho biskupa na rozličné miesta. Aj pôsobiská Miroslava Líšku budú rôzne. Avšak v modlitbách ostáva spojený s rodnou farnosťou a mestskou časťou – farnosťou Božieho milosrdenstva na sídlisku KVP v Košiciach.

Vladimír Urban

Narodil sa 29. novembra 1946 vo Veľkých Kapušanoch, kde chodil aj na základnú školu. Maturoval v roku 1965 na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v Spišskej Novej Vsi. Počas strednej školy učinkoval v amatérskom dixielende ako bubeník. V roku 1970 sa oženil s Antóniou Matavovou, s ktorou má dve dcéry.

Čítať viac: Do roku 1987 pracoval v n.p. Geologický prieskum v Žiline, kde pracoval ako lektor a organizačný pracovník a v roku 1970 začal diaľkovo študovať na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline so zameraním na stavebnú údržbu a rekonštrukciu tratí. Po ukončení školy v roku 1977 pokračoval v práci na Geologickom prieskume ako geológ. Popri tom všetkom sa v roku 1969 rozhodol tancovať vo folklórnom súbore Stavbár a od vtedy je jeho život vášnivo spätý s ľudovým umením. O štyri roky neskôr sa stal asistentom choreografa, čo ho priviedlo k myšlienke prihlásiť sa do kurzu pedagógov tanca a choreografov folklórnych súborov. V roku 1976 vytvoril svoju prvú choreografiu a v roku 1979 prevzal post umeleckého vedúceho a choreografa v súbore Stavbár. O osem rokov neskôr sa presťahoval do Košíc, kde nastúpil do Domu odborov VSŽ ako umelecký vedúci a choreograf súboru Železiar, s ktorým je spätý do dnes. Medzi rokmi 1990 a 1994 sa stal členom a iniciátorom založenia Folklórnej únie na Slovensku a taktiež iniciátorom založenia Východoslovenského folklórneho združenia, kde sa stal predsedom tohto združenia. V tomto období sa stal aj predsedom Občianského združenia Košické folklórne štúdio. V roku 1994 spolu smanželkou založil Súkromnú základnú umeleckú školu Vlada Urbana , ktorá po umeleckej a reklamnej agentúre Kultobin prebrala funkciu zriaďovateľa súboru Železiar a Železiarik.

Ako choreograf a učiteľ tanca pôsobil nielen u nás ale aj v zahraničí, napr. v Maďarsku, Srbsku, Belgicku, USA, Japonsku atď. Je tvorcom vyše 140 choreografií tancov a rôznych spevácko - tanečných inscenácii. Vydal 11 hudobných nosičov a 7 DVD. Je autorom 16 scénarov a choreográfií pre STV Bratislava ako napríklad Svadba z Čičmian, Zbojníckym chodníčkom,.... V STV Košice bol spoluautorom seriálu Vandrovali hudci kde zahájil vysielanie školy tanca. Získal mnoho diplomov, cien a ocenení, napríklad cena KSK, 3-krát laureát na celoštátnom festivale Zbojnícky, abovský a zemplinský blok. V roku 2005 založil Dom Ľudového tanca na sídlisku KVP, ktorý túto umeleckú školu od uvedeného roku zastrešuje.

Martin Račko

Akademický sochár Martin Račko, umelec strednej generácie sa narodil v roku 1959 v Košiciach. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení (1979-85) v Bratislave a po absolvovaní školy, s titulom Akademický sochár, žije a tvorí v rodnom meste.

Čítať viac: Do sféry jeho tvorivých aktivít patrí maľba, dizajn i interiérová a exteriérová architektúra. Komorná maľba sa stala jeho dominantnou výtvarnou činnosťou. . Sú to abstraktné kompozície ale i krajinomaľby, inšpirované predovšetkým teplou farebnou atmosférou baladickej krajiny a sú to tiež figurálne kompozície, dynamické obrazové vízie pohybu, rytmu, skladby, maliarskeho gesta i vnútornej sily a mágie koloritu. Dominantné sú v jeho diele múzické témy a motívy: tanec, hudba, divadlo, cirkus. Práve v týchto témach je prirodzená, reálna i symbolická dynamika, plynutie i kúzelné časové premeny.

Je členom „Umeleckej besedy slovenskej“ (USB) a „Spoločnosti voľných výtvarných umelcov“ pri Slovenskej výtvarnej únii. Svoju tvorbu doteraz predstavoval na viacerých samostatných výstavách doma i v zahraničí a ďalších iných spoločných výtvarných podujatiach organizovaných združeniami, v ktorých pôsobí.

Od roku 1986 je ženatý a s manželkou Erikou a majú dve dcéry Martinu a Evu.

Silvia Koscelanská

Silvia Koscelanská rodená Hajdučeková býva na našom sídlisku už od r. 1986, kedy sa sem presťahovala spolu so svojimi rodičmi a býva tu doteraz, už aj s manželom a synom. Zmaturovala na Strednej priemyslenej škole stavebnej a svoje prvé zamestnanie získala v Stavoprojekte.

Čítať viac: Neskôr, po materskej dovolenke, sa na krátku dobu zamestnala vo vzdelávacej spoločnosti a venovala sa aj lektorskej činnosti v rekvalifikačných kurzoch. Vďaka nadobudnutým skúsenostiam si založila vlastnú vzdelávaciu agentúru. Pero ju lákalo už odmala, no až pred dvoma rokmi našla v sebe odvahu a so svojim románom sa zúčastnila súťaže vydavateľstva Ikar známej pod názvom Mám talent. O tom, že kúsok talentu v sebe predsa len má, svedčí aj knižná podoba jej debutového románu Drsná neha, ktorá si na knižnom trhu veľmi rýchlo svojich čitateľov získala.

V apríli 2012 jej vyšiel vo vydavateľstve Ikar druhý román s názvom "Za tie prachy to stálo" a v júli 2013 vyjde už jej tretí román s názvom "Tak mi treba".

Tina Van der Holland

Spisovateľka Tina Van der Holland vyštudovala odbor Informatika na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, no tomuto odboru sa venovala len 10 rokov. Po roku 1989 ju začali lákať humanitne zamerané činnosti a začala sa venovať aj dizajnu.

Čítať viac: Aj keď neskôr našla uplatnenie ako manažérka či analytička, vo svojom súkromí sa venovala umeleckej tvorbe. Začala maľbami a teraz je z nej spisovateľka. Zapojila sa do súťaže vydavateľstva IKAR a spomedzi viac ako 1800 prispievateľov patril jej román "Bejby sníva o mori" medzi tie štyri, ktoré vydavateľstvo v roku 2010 ocenilo knižným vydaním. V máji tohto roku vydala svoju druhú knihu "Sladký život opatrovateľky", ktorú pokrstila v pobočke Verejnej knižnice Jána Bocatia na Hemerkovej ulici. Pre svojich čitateľov má tohto roku pripravený aj vianočný darček - knihu "Ako hadí jed", ktorá jej vyjde koncom roka 2011."

Samuel Piasecký

Samuel Piasecký sa narodil 31. októbra 1984 v Košiciach a v roku 1990 ho otec prihlásil do gymnastického oddielu. Absolvoval Základnú školu na Drábovej ulici a neskôr pokračoval na Športovom gymnáziu na Popradskej ulici.

Čítať viac: Po pár dobrých výsledkoch došlo k rozpadu gymnastického družstva, v ktorom v Košiciach pôsobil a tak sa v štrnástich rokoch rozhodol odísť trénovať do Bratislavy, kde spoznal aj súčasnú manželku Janku, s ktorou má dnes troch synov.

Medzi jeho najväčšie úspechy patria určite dve víťazstva vo svetovom pohári a účasť vo finále Majstrovstiev Európy v roku 2006 a 2010. Na vlaňajších Majstrovstvách sveta v Rotterdame zaknihoval historický úspech. Vo finále skončil na 8. mieste v bradlách a blysol sa prvkom, ktorý ešte nikto nikdy nepredviedol. Keďže sa cviky vo svetovej gymnastike označujú menom toho, kto ho predviedol ako prvý, tento ponesie už navždy meno Piasecký.

Jozef Kollár

Narodil sa v juhozápadnej časti Prešovského okresu. Osemročné gymnaziálne štúdium ukončil s maturitou v Prešove. Chcel študovať filozofiu na Filozofickej fakulte v Bratislave, ale ono bolo určené pre vybrané politické kádre a pre politológov. Rozhodol sa preto pre štúdium medicíny.

Čítať viac: Po troch rokoch štúdia na Lekárskej fakulte v Bratislave bol administratívnym rozhodnutím ministerstva preložený na štúdium práve zriadenej Lekárskej fakulty v Košiciach.

Za lekára promoval po šesť ročnom štúdiu na Lekárskych fakultách. Vábila ho vedecká kariéra. Na ňu musel čakať dvanásť rokov. Pre miestenkový poradovník plátal voľné miesta pre lekársku prax. Až v roku 1967 bol konkurzom prijatý na 1. Internú kliniku, fakultné pracovisko. Vykonával pedagogickú prax, v rámci ktorej viedol aj stáže zahraničných poslucháčov medicíny z Minska, Moskvy, zo Švédska, Fínska a z Arabských krajín.

Z pozície vedeckého zamerania začal skúmať následné deštrukčné zmeny na srdci po pití veľkých dávok alkoholu. Po vzore zahraničných vedátoroch prvý popísal a diagnostikoval na Slovensku alkoholické srdce (etanolickú – toxickú kardiomyopatiu). Choroba vo finálnych štádiách pre deštrukciu napínacích vlákien sa prejavuje úpornou dýchavičnosťou, nepravidelným srdcovým rytmom a pacient zomiera na zlyhanie srdca. Na Slovensku prvý popísal a diagnostikoval kongestívnu srdcovú slabosť zapríčinenú tvorbou protilátok proti srdcovému svalu.

Mimo klinického zamerania skúmal vplyv alkoholu na silu svalových vlákien srdca skrz ním zavedenú polykardiografickú vyšetrovaciu metódu. Skúmal vplyv bežných množstiev alkoholu, aj dvoch gramov na kilogram telesnej hmotnosti na metabolizmus tukov a na plazmatický koagulačný (zrážavosť krvi) systém.

Medzi prvými vo svete popísal príčiny náhlej smrti po vypití smrteľného množstva 50% alkoholu (4 gramy a viac na kg) u psov. Ich náhly úhyn zapríčinili závažné elektro-kardiografické zmeny, nezlučiteľné so životom. V 50% koncentrácii spôsobuje odlúpnutie sliznice vo forme vaku. Alkohol aj v malom množstve (pol gramu na kg) spôsobuje metabolickú acidózu, ktorá priťažuje obzvlášť cukrovkárom. Echo o publikovaných výsledkoch v Slovenských a Českých časopisoch doletelo až do USA. V roku 1976 dostal ponuku publikovať experimentálne výsledky v tamojších vedeckých časopisoch, v niekoľko tisícovom náklade. Súčasne mal byť predstavený svetovej vedeckej verejnosti skrz Who is who in the World. Obe ponuky boli zo strany školy zamietnuté.

V rokoch 1969-1970 získal štipendium Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na polročné štúdium bioštatistky a epidemického výskytu rizikových faktorov nedokrvenosti srdca na prestížnej Univerzite v Londýne. Toto štúdium zmenilo jeho ďalšie vedecké smerovanie do budúcnosti.

V rámci tohto zamerania nepotvrdil, aby vidiecka oblasť vzdialená civilizačným vplyvom bola chránená od výskytu rizikových faktorov ischemickej choroby srdca v porovnaní s mestskou populáciou. Zistil, že vysoký tlak krvi zvyšuje aj pitie minerálnych vôd s vysokým obsahom sodíka. V rámci jedenásť ročného slnečného cyklu sa srdcové infarkty vyskytujú častejšie v jeho aktívnom období. Najvyššia úmrtnosť na srdcové infarkty začína stúpať od nedele večera a vzostup výskytu končí vo štvrtok večer. Pitie dvoch šálok čiernej kávy nezvyšuje krvný tlak, takže neprovokuje infarkty myokardu, ale vypitie šesť šálok už ho ovplyvní a navádza pocit búšenia srdca a schvátenia. Osem a viac šálok denne tlak zvyšuje a už pôsobí toxicky. Vyfajčenie čo i len jednej jedinej cigarety už v siedmej minúte významne zvyšuje koncentráciu fosfolipidov v ľudskom sére. Sú to lipidy, ktoré sú súčasťou bunkových membrán, to značí, že dochádza k ich zvýšenému rozpadu. Koncentrácia adrenalínu a noradrenalínu stúpa u bojových pilotoch pred štartom, ale ešte výraznejšie po 35-minút trvajúcom lete, čo možno považovať za paradox. U ligových hokejistov sú pomery rovnaké. Zapríčinil infarkty srdca, aby skúmal poruchy srdcového rytmu, vyplavovanie enzýmov a hormónov pri takýchto chorobných stavoch.

Vypracoval niekoľko počítačových programov pre vyhodnotenie rizikových faktorov nedokrvenosti srdca i na jej diagnostiku. K zavadzaniu počítačov do medicínskej praxe ho inšpiroval zahraničný študijný pobyt v Londýne, kde s počítačmi pracovali už pred 60 rokmi.

Napísal dvanásť monografií, tri z nich boli ocenené prestížnou medzinárodnou cenou s finančnou dotáciou, pričom jedna z nich bola ocenená cenou Slovenského literárneho fondu. Prednášal vyše päťsto odborných prednášok, z toho v rokoch 1992-2012 v zahraničí 44, teda v čase dôchodcovskom. Publikoval vyše 280 vedeckých článkov, citačný ohlas jeho prác bol zaznamenaný 224-ráz.

Bohatá výskumná prax neunikla Americkej biografickej spoločnosti, ktorá v roku 2007 ho zatriedila medzi dve tisícky vynikajúcich osobností sveta ako „Great mind of the World.“a zapísala ho do ňou vydávanej Encyklopedie. V roku 2011 udelila zlatú medailu z príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea. Zlaté, strieborné, a bronzové medaile mu udelili viaceré pracoviská a univerzity v zahraničí. Zlatou medailou ho poctila aj Slovenská lekárska spoločnosť a bronzovou Karlová Univerzita. Je čestným členom viacerých zahraničných vedeckých spoločnosti, aj členom Akadémie vied v New Yorku.

Miro Mižák

Dr. Miro Mižák sa narodil 10.mája 1955 v Sobranciach na Východnom Slovensku. Od roku 1983 žije a tvorí v Košiciach. Vysokoškolské výtvarné vzdelanie nadobudol na výtvarnom odbore Pedagogickej fakulty Univerzity P.J.Šafárika v Prešove v rokoch 1975 až 1979, ktoré si neskor rozšíril doktorátom z výtvarnej pedagogiky v roku 1985.

Čítať viac: V období 1992 až 1995 pôsobil ako predseda východoslovenskej sekcie Združenia nezávislých výtvarníkov Slovenska Artefakt. Výtvarnej tvorbe sa venuje od útleho detstva. Už na základnéj škole získal množstvo ocenení na domácich i zahraničných výstavách v krajinách ako India, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina. Od roku 1991 sa venuje výtvarnej tvorbe profesionálne. Svojou tvorbou sa prezentoval na 17-tich autorských a mnohých spoločných výstavách. Taktiež bol účastníkom viacerých medzinárodných maliarskych plenérov a sympózií.

Tvorba Mira Mižáka sa vyznačuje širokospektrálnym žánrovým záberom medzi ktoré patrí krajina, zátišie, portrét, figurálna kompozícia, abstraktná maľba… Prevažne používa techniku olejovej a akrylovej maľby.

Jeho obrazy sa nachádzajú v domácich i zahraničných galériách takisto ako aj v súkromných zbierkach v krajinách ako Česko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Španielsko, Poľsko,Ukrajina, Kanada, USA a Austrália.

OCENENIE ELEONÓRY BLAŠKOVEJ ZA VYNIKAJÚCE TVORIVÉ DIELO
VÝZNAMNEJ KULTÚRNEJ, UMELECKEJ A PUBLICISTICKEJ HODNOTY

Mestská časť Košice – Sídlisko KVP srdečne blahoželá pani Eleonóre Blaškovej za dosiahnuté úspechy pri publikácii Lexikónu Košičanov 1. časť od A po I ! Sme obzvlášť hrdí, že naše sídlisko má takých výnimočných ľudí.

Dňa 27. novembra 2015 si prevzala Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja Eleonóra Blašková – spoluautorka diela Lexikón Košičanov 1. časť od A po I. Kniha je výsledkom viac ako desaťročnej práce a obsahuje medailóny ľudí z rôznych oblastí spoločenského, politického, hospodárskeho, cirkevného, vedeckého, kultúrneho a športového života Košíc, ktorí výraznou mierou prispeli k budovaniu mesta, rozvoju obchodu, skvalitneniu výrobných postupov v mnohých odvetviach hospodárstva, spresneniu znalostí z vedných odborov, zdokonaleniu výchovno-pedagogického procesu, naplneniu duchovného života človeka, rozšíreniu ľudského poznania, či k spestreniu spoločenského diania nielen v meste, no i v celom regióne. Publikácia poukazuje na významné postavenie Košíc v regionálnom, krajinskom i celoeurópskom priestore a približuje multietnicitu a multikonfesionalitu, ktorá prispieva k jedinečnosti mesta. Lexikón Košičanov 1. časť od A po I bol publikovaný v košickom vydavateľstve EQUILIBRIA, s.r.o.